Antický Rím a jeho kultúra

Tak myslím si ,že o Antickom alebo Staroveko Ríme si už počul. Ak sa teraz škrabeš po hlave a hryzieš pero lebo si

a) na hodinách spal - pochopiteľne vinou učiteľa           

b) omylom klikol na dejepis chcel si kliknúť na fyziku

c) o ňom fakt nepočul 

A ak ti nepomôže ani nápoveda KOLOSEUM. Tak sa neboj. Lebo práve preto si tu! No ešte pred tým ako sa vrhneme do víru histórie a udalostí. Musím ti povedať, že Antický Rím bol v staroveku nie mestom (ako dnes) ale ríšou a, že si tu o ňom povieme veeeeeľmi v skratke. Rimania boli celkom vyspelí ( vyspelejší ako väčšina blbých učiteľov). Ale nejdem ťa už zdržovať poďme na to! 

O založení Ríma (mesta ) koluje veľa legiend. Hovorí sa o bratoch Romulusovi a Remusovi, ktorých vychovala vlčica .Títo bratia vraj potom založili Rím a Romulus zabil Rema, aby mohol byť kráľom (ach tá bratská láska) . Vedci a odborníci (aj ja) sa však zhodujú na tom, že Rím založili Etruskovia. Viem znie o oveľa menej zaujímavo ako krvilační bratia. Je to však celkom zaujímavé. Etruskovia žili v Taliansku od roku 1000 pred n.l. založili veľa miest a jedným z nich bol aj Rím. Ako dôkaz sú slúžia aj mnohé pamiatky, stavby .. v Ríme . 

Na začiatku vládlo v Ríme 7 kráľov, 3 mali etruský pôvod. Významným bol napríklad Servius Tullius (skús to vysloviť rýchlo a veľakrát za sebou a nepomýľ sa!) ten rozdelil obyvateľstvo do 5 skupín, podobne ako Solón v Grécku . posledný kráľ bol Tarquinius Superbus ,ale toho Rimania vyhnali z mesta a zaprisahali sa,  (ha! a o páar storočí im bude vládnuť cisár) že im nikdy nebude vládnuť kráľ. To bolo asi v roku 510 pre n.l .Tým vyhnali Rimania z mesta aj Etruskov.

Zaujímavosť - Etruskovia prebrali grécku abecedu pre jej jednoduchosť

Zaujímavosť - Etruskovia už poznali cestoviny. Mama Mia !

No a Etruskovia sa s tým vyhnanstvom teda zmieriť nechceli. Takže robili presne to čo robíš Ty súrodencovi ak ti niečo vezme. Skúšali Rím získať naspäť. To sa im však nikdy nepodarilo. Rimania boli celkom moderní, na čele Rímu stáli politici ,no, ale v trochu inom zložení ako Tí naši dnes. Každý rok sa volili 2 konzulov - tí riadili štát . Konzulov sprevádzalo 12 liktorov. Počas mimoriadnych udalostí stál na čele Rímu diktátor. Konzulom radil senát a ten mal 300 členov. 

Občania v Ríma sa delili na - patricijov (bohatých) a plebejcov (chudobných ) . Patricijovia sa vždy vyvyšovali nad plebejcami, tí potom párkrát z Ríma odišli a chceli si založiť iné mesto (to bola vtedy taká móda, si zakladať mestá ). Plebejci ich však vždy presvedčili, aby sa vrátili späť. Nakoniec sa dohodli presne v roku 450 pred n.l. Spísali zákony 12 tabúľ- obsahovali rímske obyčajové právo. Tieto bronzové tabule boli vystavené tak, aby ich všetci videli. Neskôr si plebejci ešte začali voliť tribúnov ľudu, ktorí zastupovali ich záujmy. Všetci občania sa schádzali na verejných zhromaždeniach, kde schvaľovali rozhodnutia konzulov. Rimania tomu hovorili res publica-vec verejná.

Rím postupne mocnel a rástol . Rimania začali dobýjať nové územia a porazili mnohé národ. Ovládli celé dnešné Taliansko, časť Malej Ázie, porazili dokonca aj Grékov - prebrali od nich architektúru, bohov (premenovali ich, ale mytológia je veľmi podobná ) ... Nachvíľu ich spomalili Kelti ,ale nie na dlho.

Púnske vojny - Veľkým súperom Ríma sa stalo Kartágo , mesto na severe Afriky . Rimania s Kartágom vybojovali 3 vojny ,známe ako Púnske ( Kartágincov volali Púni ) . Tieto vojny som už spomínal ,úplne na začiatku v dejepise . A teda Napoleon v nich rozhodne nebojoval !

1. Prvá púnska vojna 264-242 pred n.l - Rimania súperili o dobytie Sicílie . Rimania zo začiatku prehrávali, mali horšie ľudstvo. Potom vymysleli účinnú taktiku, hákmi zachytili kartáginskú loď a potom sa premiestnili na jej palubu. Rimania Sicíliu získali a vojnu vyhrali . Kartáginci si však našli ako náhradu Španielsko. 

2. Druhá púnska vojna 218-220 pred n.l - Kartáginský vodca Hannibal prešiel cez Alpy a skoro dobyl Rím. Rimania však boli prefíkaní, vylodili sa pri Kartágu a tak sa Hnnibal musel vrátiť brániť svoje mesto. Rimania zvíťazili. Hannibala však aj dnes považujeme za veľmi odhodlaného, nezlomného a silného vodcu, muža, bojovníka. Jeho prechod cez Alpy by bol veľmi náročný aj dnes.

3. Tretia púnska vojna 149-146 pred n.l - Rimania obsadili Macedóniu aj Grécko. Postupne obsadili všetky helenistické štáty okrem Egypta . K začiatku tretej púnskej vojny sa vie že jeden príbeh. Senátor Cato Sterčí, zarytý nepriateľ Kartága a všetkého čo s  ním súviselo, ktorý vždy zakončil svoj prejav vetou: ,,Ostatne súdim, že Kartágo musí byť zničene!", sa raz snažil presvedčiť ľudí, aby naň zaútočili. Nechal si z Kartága teda priniesť figu a ukázal ju publiku. ,, Táto figa, bola odtrhnutá pred 3 dňami v Kartágu, trak blízko sme nepriateľa!". Keďže figa bola ešte čerstvá chcel tím poukázať na fakt, že Kartágo je veľmi blízko a vzdialenosť nie je problémom. Po tejto udalosti sa začala tretia púnska vojna.

Tak to by boli Púnske vojny . Boli 3 a všetky ich vyhrali Rimania . Je mi aj ľúto toho Kartága . Ale čo už Rím rástol a mocnel a beda tomu kto mu stál v ceste. A ak si myslíš ,že Rímu toto víťazstvo prospelo ,tak si na omyle . Obilie draželo , chudobný prichádzali o pôdu , rástlo napätie . Chudobný bez pôdy sa stávali Bezzemkami ,ale to ,že ich pôda pripadla bohatým vyhovovalo patricijom (bohatým ľudom ) a nehodlali im ju vrátiť späť .

v rokoch 73-71 sa v Ríme dokonca uskutočnilo povstanie. Spartakovo povstanie otrokov. Rimania to však potlačili a ostatných kruto potrestali.

V roku 60 pred n.l 3 muži vytvorili tzv. I triumvirát . Boli to Crassus, Pompeius a Caesar.  Mali tajnú dohodu získať moc v Ríme. Po Crassovej smrti vypukli medzi Ceasarom a Pompeiom hádky, Ceasar zakladal kolónie pre chudobných a rozdávala obilie.  Začal s novou výstavbou Ríma a zaviedol aj nový kalendár.  Mal však veľa nepriateľov a preto ho v roku 44 pre n.l zavraždili prívrženci republikánskych ideí. Jedným z nich bol aj jeho priateľ Brutus . Tu vznikol aj známy výrok ,,Aj Ty Brutus ? " ktorý zdrvený a umierajúci Ceasar adresoval Brutovi . 

Po Ceasarovej smrti vznikol II triumvirát Antonius , Lepidus a Octavius. Tí porazili prívržencov republiky a rozdelili si krajinu . Antonius a Octavius sa však zamilovali do Kleopatry, vládkyne Egypta . Vznikli medzi nimi ostré rozbroje. Zvíťazil Octavius . A udelili mu titul Augustus - vznešený . 

Cisárstvo 

Keď sa teda Octaviu stal vládcom Ríma, odmietol titul diktátora aj keď Rímu vládol iba on. Bol však kreatívny a nazval sa prvým občanom. Jeho vládnutie vlastne znamenalo koniec republiky. Ním sa začalo obdobie rozmachu Rímskej ríše, aj keď panovníci, ktorí nastúpili po ňom sa nezapísali do histórie práve najlepšie (Nero, zapálili Rím ) . Potom však nastupujú cisári z rodu Vespasianovcov. Vespasianus zastavil úpadok Ríma a dobyl Jeruzalem v ktorom boli Židia ( 70 pred n.l ). Za vlády jeho syna Tito v roku 79 pred n.l výbuch sopky Vezuv zničil Pompeje.

V roku 98 začali v Ríma vládnuť adoptívny cisári. Volali sa podľa toho, že každý z nich si adoptoval svojho nástupcu, vládli až do roku 180. Počas ich vlády dosiahla Rímska ríša najväčší rozmach . Patrili tam napr.

Hadrián ( 117-138) - začal budovať opevnenú hranicu Ríma - Limes Romanus, alebo aj Hadriánov val.

Antonius Pius (138-161) - za jeho vlády Rím neviedol žiadnu vojnu.

Marcus Aurelius (161-80) - posledný adoptívni cisár. Volali ho aj Filozof na tróne. Hneď po nástupe na trón musel čeliť útokom germánskych kmeňov - Kvádi , Markomani ..., ktoré žili na území Čiech a Slovenska. Prenikli až k Trenčínu a tam nechali na skale nápis. Bojov sa zúčastňoval aj sám cisár a pri brehoch rieky Hron písal aj svoje filozofické dielo. Za svojho nástupcu si však zvolil svojho syna, ten bol no ... neschopný . To spôsobilo úpadok Rímskej ríše.

Ešte sa vrátim k tým opevneným hraniciam Ríma a tak. Veľakrát môžeš počuť pojem Rímske légie. Rímske légie bola Rímska armáda. Bola to veľmi dobre vycvičená a vyzbrojená armáda, vojaci dostávali žold - čiže plat. Vojakom sa mohol stať aj cudzinec a po 25 rokoch služby získal občianstvo . Rýchli presun Rímskych Légii umožňovala kvalitné sieť ciest. Z tade pochádza aj veta ,, Všetky cesty vedú do Ríma ," lebo tomu tak naozaj aj bolo. Rímsky vojaci však mali aj premyslený spôsob táborenia.  Po dlhom pochode vojaci na vyvýšenom mieste vybudovali tábor, ktorý stále zdokonaľovali. Tábor mal 4 brány, kúpele, svätyňu i nemocnicu. Okolo táborov mnohokrát vznikali aj osady, v ktorých žili bežný ľudia. Výnimočné boli kamenné tábory, tvorili súčasť rímskych hraníc - Limes Romanus. Na Slovensku to bola napr. Gerulata (Bratislava) , Laugaricio ( Trenčím) ... Známa však bola aj Vindobona (Viedeň) , alebo Carnuntum . Poďme sa do neho teraz spoločne pozrieť -

Veci sa pomenili keď v roku 284 nastúpil na trón cisár Dioklecán.  Dioklecián sa dal titulovať ,,Pán Boh " a rozdelil ríšu medzi 4 panovníkov - tetrarchia. Toto rozdelenie však dho nevydržalo , medzi panovníkmi vypukli hádky a z nich vyšel víťazne Konštantín Veľký. Za hlavné mesto zmenil Byzantion a premenoval ho na Konštantínopol (egoista !), ale zase zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami. 

Tak a teraz ti poviem niečo o zániku Rímskej ríše. V 4 storočí začalo sťahovanie národov. Trvalo až do 6 storočia . Národy (kmene) sa vtedy presúvali kade tade po Európe.  Na rímsku hranicu začali útočiť huni a rôzne germánske kmene (Vizigóni , Ostrogóti, Vandali ... ).

Rím sa im dlho bránil ,ale pre istotu cisár Teodosius v roku 395 rozdelil Rímsku ríšu medzi svojich 2 synov . Vznikla tak Západorímska ríša (latinčina) a Východorímska ríša (gréčtina). Západorímska ríša zanikla v roku 476 a dobyli ju práve germánske kmene, Východorímska ríša - sa neskôr premenovala na Byzantskú boli z tade aj Cyril a Metod a zanikla v roku 1453, lebo ju zničili Turci. A takto zanikla jedna z najvyspelejších civilizácii Staroveku, takto zanikol palác uprostred ničoho a Európa sa vrhla na vyše 500 rokov do obdobia temného Stredoveku. Tu je video o zániku Rímske ríše.