Francúzsko sa práve spamätávalo z revolúcie, keď si malý muž s veľkým snami zaumienil, že je čas zapísať sa do histórie. A to sa mu podarilo, veď jeho meno pozná dnes už skoro každí. Trón nezískal svojím pôvodom, ale svojou prešibanosťou, šikovnosťou a schopnosťou zaujať. A práve to je na jeho príbehu to zaujímavé. Že Napoleon z ničoho nič vystupuje zo šera udalostí a stavia sa na svetlo sveta. Toto je príbeh mnohými nenávideného a mnohými zbožňovaného vodcu, muža a cisára. 

Napoleon sa narodil v roku 1867 na ostrove Korzika.  Pochádzal z chudobnejšieho šľachtického rodu. Jeho otec bol politikom a právnikom. Malý Napoleon hovoril Taliansky a Korzicky. Francúzky sa naučil až v  rokoch a celý život mu ostal prízvuk. Bavila ho hlavne matematika a literatúra. Po skončení štúdia sa pôvodne plánoval stať námorníkom, ale nakoniec sa zameral na delostrelectvo a stal sa prvým Korzičanom, ktorý absolvoval školu Ecole Militaire.

Zaujímavosť: Kvôli nedostatku financií bol vtedy nútený absolvovať 2 ročný kurz za 1 rok

A potom začala Veľká francúzska revolúcia. Vtedajšie Francúzsko zmietajúce sa v revolúcii malo oproti iným krajinám pomerne malú a zle vycvičenú armádu a preto sa jakobíni snažili zmobilizovať skoro všetkých. Napoleon sa chytil príležitosti a vypracoval sa od najnižších až po tie najvyššie pozície. Onedlho sa stal brigádnym generálom. A aj vďaka nemu sa Francúzsku odrazu vo vojnách celkom dariť. Zatiaľ čo okolité krajiny sa Francúzsku podarilo poraziť celkom rýchlo, Veľká Británia mu stále odolávala. Napoleon sa preto rozhodol vojenský obsadiť Egypt a Britom tak sťažiť prístup k Indií. Napoleon plánoval obsadiť Egypt, spojiť sa s indickými princami a potom vytlačiť Britov z Indie. Direktórium s takýmto postupom súhlasilo a tak poskytlo Napoleonovi armádu. Celá výprava sa začala v roku 1798. Napoleon sa taktiež stal členom Francúzskej akadémie vied a spolu s vojakmi do Egypta priviedol aj vedcov a tí potom výrazne prispeli k založeniu nového vedného odporu- egyptológie. A taktiež mali za úlohu šíriť v Egypte francúzsku kultúru. Hneď po vylodení začal Napoleon bojovať s Mamelukmi (vojenskou kastou vládnucou Egyptu). 21.7. bojoval v tzv. Bitke pri Pyramídach, ktorú vyhral. Ale ani nie mesiac na to mu britský kapitán Nelson ( s ním sa ešte stretneme) zničil všetky lode okrem 2. Napoleon ešte chvíľu v Egypte ostal, ale na oniec bola jeho armáda príliš oslabená a on bol nútený vrátiť sa v roku 1799 do Francúzska. 

Vo Francúzsku boli ľudia nespokojní s vládou direktória  a tak sa napoleon poháňaní svojou túžbou po moci rozhodol uskutočniť vojenský prevrat. ten sa stal 9.11. 1799. Vlády sa ujali 3 konzuli a prvým z nich bol práve Napoleon. Rozhodoval takmer o všetkom. Najprv sa udobril s katolíckou cirkvou a s duchovnými. Funkciu prvého konzula ustanovil za doživotnú a v roku 1801 dokonca aj uzavrel mier s Rakúskom. 

Zaujímavosť- V roku 1802 Napoleon vo francúzskych kolóniach opäť zaviedol otroctvo, ktoré bolo počas revolúcie zrušené. Na Haiti sa ľudia vzbúrili a tak ho Napoleon, po nepodarenom pokuse vzburu utíšiť, predal USA. 

Netreba však zabúdať, že napriek tomuto všetkému bolo Francúzsko ešte stále oficiálne republikou. To sa však zmenilo v roku 1804. 2 decembra 1804 sa Napoleon v katedrále Notre Dame v Paríži (to je tá katedrála čo pár rokov dozadu horela) sám korunoval za cisára a korunoval aj svoju manželku Jozefínu. A v máji 1805 bol Napoleon korunovaný aj za talianskeho kráľa. 

Hoci sa vlastne Francúzsko opäť stalo monarchiou Napoleonova vláda bola pomerne populárna. Vydal zákonník Code Civil v ktorom ustanovil náboženskú slobodu, rovnosť pre zákonom, súkromné vlastníctvo a osobnú slobodu. Zakladal školy, podporoval vzdelanie a zlepšil finančnú situáciu v štáte. Ale taktiež odpieral práva ženám. 

Nezabúdajme však, že Napoleon bol hlavne generálom a tak plánoval neustále zväčšovať svoje územie. Viedol niekoľko úspešných vojnových ťažení proti Prusom, Rusom aj Rakúšanom. Medzi slávne bitky patria napr. 

Bitka pri myse Trafalgar-1805

Bola poslednou veľkou námornou bitkou plachetníc. Napoleonovi už zase liezla na nervy Veľká Británia a tak sa spojil so Španielskom a rozhodol sa na ňu zaútočiť (priateľské debata mu asi veľa nehovorila). Anglickú flotilu viedol kapitán Horatio Nelson (ten čo bol aj v Egypte), jeden z najuznávanejších generálov tej doby. Rozhodol sa zmeniť tradičnú taktiku používanú pri námorných bitkách a použiť novú, ktorá sa do histórie zapísala ako Nelsonov chmat. A táto taktika spočívala v tom, že sa flotila zameria na jediné miesto nepriateľskej bojovej línie a prerazí ju najrýchlejšie ako bude možné. A taktika sa ukázala byť celkom úspešnou lebo Briti bitku vyhrali. Ale počas nej bol smrteľne zranený kapitán Nelson a tak sa táto bitka stala aj jeho poslednou. 

Bitka pri Slavkove (tzv. bitka 3 cisárov)-1805