Veľká Morava

Tu si povieme niečo o Veľkej Morave. Takže prichádzajú na scénu Česko a Slovensko. Veľká Morava bola veľmi vyspelým štátom! Ja osobne Veľkú Moravu zbožňujem. Bol to totiž vyspelý štát, s panovníkmi rovnými ostatným panovníkom v Európe. Nitra bola vtedy najvýznamnejším mestom ríše a sústredil sa tu všetok život. Tak, ale nerád by som predbiehal, poďme sa na tú Veľkú Moravu pozrieť spolu:

Slovania si postupne začali stavať drevené hradiská a okolo nich vznikali osady, tie sa potom rozrástli na mestá. Pravdaže nie také mestá, ako poznáme dnes, so nákupnými centrami, vlakmi a tisíckami obyvateľov. Vtedajšie mestá boli menšie a mali tak okolo 200-500 obyvateľov. Sústredil sa v nich obchod a prebýval v nich panovník, alebo knieža. Takéto hradisko bolo aj v Nitre. Vládol tam knieža Pribina. Pribina bol síce ešte pohan ,ale mal kresťanskú manželku a tej dal v roku 828 vystavať prvý známy kresťanský kostol na území dnešného Slovenska. Na západe od Nitrianskeho kniežatstva ( Nitrianske kniežatstvo bolo podstatne rozľahlejšie, ako je dnes Nitra, lebo nezahrňovalo iba Nitru tá bola iba hlavným mestom) sa rozprestieralo Moravské kniežatstvo. Tam vládol knieža Mojmír a sídlil v Mikulčiciach. Pribina a Mojmír sa nemali veľmi rady, vlastne sa neznášali a tak sa stalo, že v roku 833 Mojmír Pribinu vyhnal. A tak spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva vznikla Veľká Morava.

Pribina utiekol pri Balaton a tam si založil iné vlastné kniežatstvo. Neskôr tam vládol ešte jeho syn Koceľ.

Prvým panovníkom Veľkej Moravy sa teda stal Mojmír, označovaný ako Mojmír I. . bol aj zakladateľov Mojmírovskej dynastie čo na Veľkej Morave vládla až do jej zániku. Ale zlé susedské vzťahy boli aj tu. Tento raz ale nie medzi kniežatstvami v Nitre a na Morave, lebo logicky tie už boli jeden štát. Ale medzi Veľkou Moravou a susednou Franskou ríšou. Frankovia Veľkú Moravu považovali za hrozbu, súpera a tak si ju snažili podriadiť. Knieža Mojmír sa im však vzpieral a tak sa stalo ,že v roku 846 ho nechal východofranský kráľ Ľudovít Nemec (ja ho volám nesmrteľný ,lebo čo sa Veľkej Moravy týka ten človek bol proste všade) zosadiť a na jeho miesto dosadil jeho synovca.

Rastislava. Rastislav (mimochodom Hviezdoslav o ňom napísal aj báseň) najskôr Franskú ríšu podporoval, ale postupne sa chcel tiež akosi vymaniť spod jej nadvlády. Ono išlo tak trochu aj o to, že na území Veľkej Moravy boli Franský kňazi. Kázali v latinčine a boli tak trochu aj zvedmi Ľudovíta Nemca, sledovali, či Rastislav nerobí neplechu. To sa Rastislavovi pravdaže nepáčilo, veď kto by už len chcel byť neustále pod dozorom. A tak napísal list cisárovi Byzantskej ríše (áno tej čo vznikla z časti Rímskej ríše) v ktorom ho prosil, aby poslal misionára, alebo misionárov, ktorý by šírili kresťanstvo a aj by pokresťančili jeho poddaných (veľa obyvateľov veľkej Moravy bolo totiž stále pohanmi). Cisár Michal III. mu vyhovel a poslal mu dvoch brato Konštantína (Cyrila) a Metoda. Pochádzali z mesta Solún a okrem iného ovládali aj staroslovienčinu, čiže jazyk našich predkov. Doniesli nám písmo Hlaholiku a tá bola potom neskôr po ich smrti zjednodušená na Cyrilku . Konštantín a Metod k nám prišli v roku 863 a okrem iného chceli aj to, aby staroslovienčina bola liturgickým jazykom, teda, aby sa v nej mohli robiť omše. Dovtedy to boli totiž len latinčina, hebrejčina a gréčtina. To sa im síce podarilo, ale len na veľmi krátko. V roku 869 však umiera Konštantín, ktorý si tesne pred smrťou zmenil meno na Cyril a v roku 885 aj Metod (ktorého nenávidel vtedajší kráľ Svätopluk).

Rastislav sa bál, že ho zosadí jeho synovec Svätopluk (ktorý vtedy sídlil v Nitre) a tak ho chcel dať zabiť. Svätopluk sa však o tom dozvedel spojil sa s Ľudovítom Nemcom a Rastislava zajal. 

Po uväznení Rastislava padla Veľká Morava do rúk Franskej ríši. Vypuklo tam však protifranské povstanie, ktoré viedlo kňaz Slavomír. Ľudovít nemec chcel, aby ho Svätopluk, ktorý bol v rukách Frankov zastavil, ale Svätopluk sa rozhodol prestať poslúchať, pripojil sa k povstalcom uštedril Frankom porážku. Potom v roku 874 uzavrel Svätopluk a Ľudovít Nemec mier (vidíš stále je tam ten nesmrteľný Nemec!). Svätopluk bol veľmi schopným vládcom, urovnal pomery v krajine a získaval stále nové územia. Svätopluk pretvoril Veľkú Moravu na silnú a nezávislú ríšu.  Mal dobré vzťahy s pápežom a ten potom v roku 880 vzal Veľkú Moravu pod svoju ochranu. Taktiež uznal nezávislosť Veľkej Moravy a tak sa Svätopluk stal rovný ostatným panovníkom Európy, preto už o ňom hovoríme, ako o kráľovi. Svätopluk však z Veľkej Moravy vyhnal Metoda a jeho učňov, čo bolo trochu smutné. 

Svätopluk v roku 894 umiera a na jeho trón nastupuje jeho syn Mojmír II. a jeho druhý syn Svätopluk II. sa stal nitrianskym údeľným vojvodom.  Medzi bratmi boli rozbroje a hádky. To využili obyvatelia území, ktoré k Veľkej Morave pripojil Svätopluk a pekne sa od nej zase odtrhli. V roku 906 sa odohrala bitka medzi Mojmírom II. a staromaďarským vojskom a Mojmír II. v nej padol. Veľká Morava zanikla medzi rokmi 906-907. Zanikol tak aj najvýznamnejší štátny útvar Slovanov v 9. storočí a myslím, že Stredoveku vôbec.